Prečo vznikla táto stránka?

Stačí nesúhlasiť s jediným povoleným výkladom vojny na Ukrajine. Stačí položiť nepríjemnú otázku, pripomenúť širšie súvislosti alebo odmietnuť čiernobiele delenie sveta a z človeka je zrazu „hlas agresora“, „ruský kolaborant“ alebo bezpečnostné riziko.
Ako môže skončiť vojna na Ukrajine

Stránka je priamou odpoveďou na portál hlasyagresora.eu, ktorý verejne označuje politikov a mediálne známe osobnosti za ľudí napojených na Ruskú federáciu alebo za šíriteľov ruskej propagandy.

Robia to bez dôkazov a vytvára zoznam nepohodlných ľudí iba preto, že odmietajú opakovať rovnaký názor ako väčšina.

Dnes už stačí vybočiť z radu

Niekedy stačí, že človek  odmietne vidieť vojnu ako jednoduchý príbeh, v ktorom je jedna strana dokonale dobrá a druhá stelesňuje všetko zlo.

A pečiatka je na svete.

„Agresor.“

„Kolaborant.“

„Ruský propagandista.“

Človek nemusí schvaľovať ruský útok na Ukrajinu

Nemusí podporovať Putina

Nemusí byť financovaný Ruskom ani šíriť jeho propagandu.

Stačí požadovať diskusiu založenú na faktoch, historickom kontexte a realite.

Nevytvárame zoznam domnelých agentov

Táto stránka neobsahuje vymyslený zoznam ľudí, ktorí majú byť financovaní cudzou mocnosťou.

Neobviňujeme ľudí zo spolupráce s Ruskom len preto, že povedali niečo nepohodlné.

Ukazujeme osoby, ktoré sa samy, dobrovoľne a verejne hlásia k podpore ukrajinského režimu, ktorý podľa udalostí opísaných na tejto stránke glorifikuje nacistickú ideológiu a štátnymi poctami vyznamenáva nacistických vojnových zločincov.

A práve tu vzniká jeden z najväčších paradoxov dnešnej doby.

Na ostatných kričia „nacista“. Sami obhajujú režim, ktorý nacistov oslavuje

Títo ľudia veľmi radi nálepkujú ostatných. Stačí nesprávny názor, návšteva Ruska alebo kritika ukrajinského vedenia a okamžite zaznie obvinenie z podpory nacizmu, fašizmu či ruskej agresie.

Zároveň však fanaticky podporujú režim, ktorý oficiálne oslavuje nacistických kolaborantov ako národných hrdinov.

Na jednej strane rozdávajú nálepky. Na druhej strane odmietajú kritizovať presne to, proti čomu sa údajne sami stavajú.

Na zozname sme skončili za nepohodlné fakty a iný názor

Ja aj mnoho ďalších ľudí sme sa na portáli hlasyagresora.eu ocitli preto, že sme upozorňovali na nepohodlné skutočnosti alebo sme si dovolili mať iný názor.

Dostali sme označenie „agresora“ a dokonca nám bola pridelená „úroveň rizika“.

A kto tieto nálepky rozdáva? Ľudia, ktorí už roky podporujú financovanie krvavého vojnového konfliktu. Robia to pod heslom boja za mier.

Ťažká väčšina ľudí zaradených na ich zoznam je pritom proti vojne. Nie proti Ukrajine a ani nie na strane Ruska. Iba proti vojne.

Návšteva Ruska z človeka robí agresora. Miliardy na zbrane vraj mierotvorcu

Ak je niekto označený za „hlas agresora“ iba preto, že má odlišný názor alebo že v máji tohto roku absolvoval prvú a jedinú návštevu Ruska vo svojom živote, potom sa natíska jednoduchá otázka:

Aké označenie by mali dostať politici ako Jaroslav Naď, Veronika Remišová či Yarová?

Ak obyčajná návšteva cudzej krajiny robí z človeka agresora, čo potom robia z politikov miliardové dotácie na zbrane a vojenskú techniku?

Mierotvorcov? Ak prijmeme logiku portálu hlasyagresora.eu, potom by si politici podporujúci financovanie vojny a ukrajinského režimu mohli rovno pripnúť nacistické hodnosti. Ocitli sme sa vo svete absolútnych paradoxov.

Kritika Ukrajiny nie je podpora Ruska

Toto je základná vec, ktorú mnohí ľudia odmietajú pochopiť.

Keď niekto povie, že ukrajinský režim je zlý, neznamená to automaticky, že Rusko je dobré. Keď niekto kritizuje ukrajinskú vládu, neznamená to, že schvaľuje napadnutie suverénneho štátu.

Keď niekto odmieta financovanie vojny, neznamená to, že podporuje Putina. V tomto konflikte sa stretol zlý so zlým. Kritika jednej strany nie je obhajobou druhej.

Rusko nemalo zaútočiť. Ukrajina nemá oslavovať vojnových zločincov

Rusi v žiadnom prípade nemali napadnúť Ukrajinu. Útok na suverénny štát nemožno ospravedlniť a vojna sa musí čo najskôr skončiť. Rovnako však Ukrajina nemá štátnymi poctami vyznamenávať nacistických vojnových zločincov.

Nemá sa arogantne vysmievať svojim najväčším spojencom a podporovateľom. Obe tvrdenia môžu byť pravdivé súčasne. Rusko môže byť agresorom a ukrajinský režim môže zároveň robiť veci, ktoré si zaslúžia tvrdú kritiku.

Človek nemusí jednu zo strán bezvýhradne milovať len preto, že odmieta konanie tej druhej.

Pre niektorých existujú iba dva povolené názory

 Problémom je čiernobiele myslenie. Facebookoví mudrlanti, ktorí sa potrebujú iba vybúriť, a autori zoznamov, ako je hlasyagresora.eu, fungujú podľa jednoduchého pravidla: Jeden musí byť absolútne dobrý, druhý musí byť absolútne zlý. Nič medzi tým neexistuje.

Podobný spôsob uvažovania predviedla aj Danuše Nerudová, keď v Európskom parlamente posielala Ľuboša Blahu odsťahovať sa do Ruska. Nesúhlasíš s naším pohľadom? Tak choď do Ruska. Kritizuješ Ukrajinu? Tak podporuješ Putina. Odmietaš ďalšie zbrane? Tak si na strane agresora. Takéto myslenie je jednoduché ako vodná pumpa: „Keď tečie, krútim; netečie, nekrútim.“

Odmietame svet, v ktorom sa za otázky trestá nálepkou

Táto stránka vznikla preto, že odmietame takýto spôsob verejnej diskusie.

Svet nie je čiernobiely. Nie každý, kto kritizuje Ukrajinu, podporuje Putina. Nie každý, kto odmieta ďalšie financovanie vojny, je nepriateľom mieru. A nie každý, kto kladie nepríjemné otázky, je „hlasom agresora“.

Odmietame nálepky,

ktoré majú človeka verejne zdiskreditovať bez toho, aby bolo potrebné vyvrátiť jeho argumenty.

Odmietame predstavu,

že kritika Ukrajiny automaticky znamená podporu Ruska.

A odmietame aj predstavu,

že človek musí zatvárať oči pred glorifikáciou nacistických kolaborantov len preto, že Ukrajina momentálne bojuje proti Rusku.

Na realitu sa treba pozerať kriticky. Nie tak, ako nám prikazuje jeden alebo druhý tábor. Ale takú, aká v skutočnosti je.

JUDr. PaedDr. Michal Milo, LL.M.