Tak ako Američan nepustí ropu vo Venezuele, ani Rus už nepustí Donbas.
Ak Rusko raz položí na nejaké územie nohu, dobrovoľne ju len tak nezdvihne
Nejde iba o vojenský alebo politický záujem. Ide aj o prestíž. Keby sa Rusi teraz stiahli, ukázali by celému svetu, že sú slabí.
To nikdy neurobia. Radšej celú situáciu dovedú do šialenstva. Môžeme sa hádať o tom, čo je morálne správne. Lenže svet nie je spravodlivý.
Po dvanástich rokoch konfliktu sa preto musíme pozerať aj na to, čo je reálne.
Ako sa to teda skončí?
Pred nami sú dve hlavné možnosti.
Prvá možnosť: Donbas dostane Rusko
Keď budú mať všetci zainteresovaní dostatočne nakradnuté a zarobené, lídri ako Macron a Trump môžu buchnúť po stole.
Ukrajine nariadia, aby Rusku oficiálne odovzdala Donbas. Nič nové, dopadne to podobne ako s Krymom.
Politici výsledok predstavia ako diplomatický triumf a sami seba ako „tvorcov mieru“.
Francúzi prestanú „parler“, začnú „gavariť“ a budú medzi prvými, ktorí sa so svojimi Peugeotikmi a Renaultikmi vrátia na ruský trh.
Druhá možnosť: niekto prekročí červenú čiaru
Jedna zo strán môže už mať toho dosť. Trpezlivosť nie je nekonečná a je tu možnosť, že konflikt na východe Európy prerastie do oveľa väčšieho problému. Ak sa rozpúta sa tretia svetová vojna, sme všetci vybavení.
A potom je tu sen o tretej možnosti
Niektorí stále veria, že sa Rusko jednoducho zbalí a odíde domov.
Akoby sa za celé roky nič nestalo. Akoby neexistovali mŕtvi, obsadené územia, prestíž veľmoci ani strach z porážky.
Čím viac mocných ľudí verí tejto tretej možnosti, tým bližšie sa podľa textu dostávame k možnosti číslo dva.
