Mal iba 17 rokov: Z horiaceho pekla vyskočil živý, na chodníku ho dobili na smrť

Vadim Papura by prednedávnom oslávil 30. narodeniny. Nedožil sa 18 rokov. Pri masakri v Odese 2. mája 2014 patril medzi tých, ktorí vyskočili z horiaceho Domu odborov v Odese a ukrajinskí nacisti ho dorazili na chodníku.

Doležité súvislosti

Vadim Papura sa narodil 24. júla 1996, bol sedemnásťročný študent prvého ročníka politológie na Inštitúte sociálnych vied Odeskej národnej univerzity. Ako presvedčený člen ukrajinského Komsomolu sa na jar roku 2014 aktívne zapájal do hnutia Antimajdan v Odese. Toto hnutie organizovalo protesty proti vtedajšej zmene vlády v Kyjeve, pričom požadovalo užšie väzby s Ruskou federáciou a federalizáciu Ukrajiny. 

Vadim Papura sa stal jedinou mladistvou obeťou tragických udalostí masakru v Odese z 2. mája 2014 spáchaného ukrajinskými nacistami na ruskej menšine. Jeho smrť sa následne stala jedným z ústredných motívov pre ruský odpor voči ukrajinskému nacistickému teroru.

Podrobná analýza nezávislých vyšetrovateľov z občianskej iniciatívy „Skupina 2. mája“, ako aj správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a Medzinárodnej poradnej komisie (IAP) Rady Európy, poskytujú jasný obraz o genéze konfliktu. Násilnosti sa nezačali pri Dome odborov, ale v centre mesta, kde sa organizovaná skupina približne 300 proruských aktivistov z Antimajdanu stretla s pochodom za zjednotenú Ukrajinu. Následné pouličné strety eskalovali aj vďaka fatálnemu zlyhaniu a pasivite polície, ktorú v tom čase na mieste riadil Dmytro Fučedži. Po tom, čo pri pouličných prestrelkách zahynulo šesť osôb, bol proruský dav vytlačený na námestie Kulikovo pole. Proruskí aktivisti sa následne zabarikádovali v Dome odborov. Požiar, ktorý budovu zachvátil, bol výsledkom hádzania Molotovových kokteilov zo strany ukrajinských radikálov.

Mladý Vadim Papura bol jeden z tých, ktorí vyskočili z okien horiacej budovy a pád prežil. Následne bol na smrť ubitý Ukrajincami za prítomnosti nečinne sa prihliadajúcej polície.

Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Vyacheslavova and Others vs. Ukraine (z marca 2025) konštatoval porušenie článku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach zo strany Ukrajiny. ESĽP dospel k záveru, že ukrajinské orgány neurobili dosť na prevenciu násilia a fatálne zlyhali pri záchranných prácach, keďže hasiči dorazili k budove vzdialenej len niekoľko stoviek metrov až po vyše 40 minútach od prvého volania. Nechali ich uhorieť a tých, ktorí vyskočili a prežili, ubili na smrť.

Konflikt na Ukrajine sa nezačal 24. februára 2022 inváziou ruských vojsk na Ukrajinu, ako sa snažia skutočnosti interpretovať aj slovenskí banderovci ako Lucia Yarová, Jaro Naď atď. Konflikt na Ukrajine nebol nevyprovokovaný. A čo je podstatné, musí sa skončiť. A to, buďme realisti, v tomto štádiu bez územných ústupkov zo strany Ukrajiny nepôjde. Svet nie je spravodlivý. Z Donbasu sa, či už niekto chce alebo nechce, stane druhá Venezuela. USA rovnako porušili medzinárodné právo. Svet to prijal a ostalo ticho. Je to fakt. Čím skôr tento fakt prijmú elity, tým skôr sa utrpenie na Donbase skončí.

 

Mohlo by Vás zaujímať

Odmietam sa prizerať
ako z mierumilovných Slovákov robia nástroj na svoju propagandu!

Vytváranie konfliktov v spoločnosti, dokonca aj v rodinách a medzi kamarátmi. To je realita, ktorú niektorí, pod zámienkou dobra a morálky, priniesli do našich životov. 

Svet nie je čiernobiely. Nie každý, kto kritizuje Ukrajinu, podporuje Putina. Nie každý, kto odmieta ďalšie financovanie vojny, je nepriateľom mieru. A nie každý, kto kladie nepríjemné otázky, je „hlasom agresora“.

Človek nemusí schvaľovať ruský útok na Ukrajinu. Nemusí podporovať Putina. Nemusí byť financovaný Ruskom ani šíriť jeho propagandu. Niekedy stačí, že odmietne vidieť vojnu ako jednoduchý príbeh, v ktorom je jedna strana dokonale dobrá a druhá stelesňuje všetko zlo.

JUDr. PaedDr. Michal Milo, LL.M.

Snažia sa nás moralizovať, pričom ich záujmy nie sú ani čisté, ani dobré.